Príbehy úspešných biznismenov, či politikov často dávajú do popredia výnimočné vlastnosti jedinca, alebo prevratné myšlienky, s ktorými prišli a celkom uchvátili oblasť, v ktorej pôsobia. Výnimkou nie je ani Andrej Babiš. Vo svojom životopise spomína kdečo, no úspech a formovanie success story, ktorou sa chváli tiež v rámci politickej kampane, pripisuje jednoznačne na svoje tričko.
V tom, že má výnimočný podnikateľský inštinkt, tvrdosť, vytrvalosť, alebo patričné umenie robiť potrebné kľučky, v tom iste nemožno jeho tvrdenie popierať. Okrem dobrého kádrového posudku, podpory rodiny na šéfovských stoličkách kľúčových inštitúcií a podnikov mu však v rozlete pomohli ďalšie desiatky ľudí. Pomáhali s kontaktmi, dávali rady, návody, alebo potrebný kapitál a politický vplyv. Jedným z tých najdôležitejších súpútnikov Babiša je najskôr jeho nadriadený, potom kolega a partner – Anton Rakický.
Pre slovenské médiá takmer neznáme meno. Celá jeho éra zostala nielen v týchto médiách akosi nepovšimnutá. Bol to práve on, kto urobil z Petrimexu zlatú baňu režimu a dal manažérom tejto firmy zaručený lístok do najvyšších poschodí biznisu, vplyvu a politiky. Bez Rakického by na koňa cválajúceho v ústrety kapitalistickému ternu nevysadol ani samotný Andrej Babiš.
Kontakty a kontakty
Bývalý generálny riaditeľ a neskôr predseda predstavenstva Petrimexu sa pred rokom 1989 zaplietol s ŠtB. Na vysokej pracovnej pozícii nemal na výber. Podľa zmienok v archívoch musel pracovníkom tajnej služby poskytovať celý rad citlivých informácií, nielen o partneroch podniku, ale hlavne o podriadených. Podľa záznamov z pracovnej činnosti bol Rakický opakovane opytovaný aj na Babiša, keď mal jeho hodnovernosť potvrdiť pred údajným lanárením dnešného najbohatšieho Slováka do spolupráce s ŠtB.
Anton Rakický ale zaujal aj svojou kariérou po páde komunizmu. Rad oligarchov zažil prudký vzostup kariéry vďaka dobrým vzťahom s politikmi. A to bolo pre Rakického a jeho partnerov životne dôležitou otázkou. Šéf štátneho podniku mal množstvo dôležitých kontaktov, no dobre vedel, že sa po zmene režimu zmení aj rozloženie síl. Budoval preto priateľstvo s mnohými verejnými postavami, pomáhalo mu k tomu aj jeho hobby jazzového muzikanta. Poznal sa s hudobníkmi aj hercami, o ktorých vedel, že im demokracia nielen že neublíži, no spraví z nich aj kultúrne ikony.
Aj preto bol začiatok kapitalistickej kariéry Antona Rakického spojený so slovenskou žijúcou legendou Milanom Kňažkom. Herec a politik priateľa Rakického priviedol do najvyšších sfér politiky ešte v roku 1990.
Behom prvej vlády Vladimíra Mečiara, ktorá ešte ako federatívna pôsobila na Slovensku od 27. júna 1990 do 22. apríla 1991, dostal Kňažko, ktorý ešte nevedel, kto jeho stranícky predseda skutočne je, na starosť vybudovať štruktúry budúceho Ministerstva zahraničných vecí. Všetku hierarchiu, kontakty a vzťahy vytváral s Antonom Rakickým, čoby štátnym tajomníkom po svojom boku.
1.vláda Vladimíra Mečiara
Treba dodať, že tajomníci mali v tej dobe ešte vyššie právomoci, než majú dnes. V rade aktivít mohli jednať samostatne, často dokonca viedli jednanie so špičkami cudzích štátov na vlastnú päsť. Podnikateľa pomýšľajúceho na možnosti zahraničnej klientely to dozaista potešilo.
Po prvých konfliktoch Kňažka s Mečiarom sa ale Rakický priklonil na stranu Kňažka, ktorý v marci 1993 opustil Mečiarove Hnutie za demokratické Slovensko. Zaplatil za to aj štátny tajomník.
Z Bureše Babišem viete objednať v eshope, alebo jednoduchým mailom na adrese [email protected]. K dispozícii je aj slovenská verzia Z Bureša Babišom.
Po nasledujúcich voľbách, v ktorých Mečiar potvrdil svoju popularitu a ovládol politiku aj celý štátny systém, dostali Kňažko a ľudia okolo neho za vyučenú.
V dobe, kedy sa spustil boj o privatizáciu slovenskej chémie, hralo sa na to, kto je ochotný prispieť mašinérii Vladimíra Mečiara a kto nie. Na pozície, ktoré sa pokúšal uhájiť Anton Rakický, zaútočili vrcholní privatizanti z okolia HZDS – Slavomír Hatina a Jozef Kollár, ktorý mal pod palcom sliepku liahnucu zlaté vajcia – Duslo Šaľa. Spleťou diskreditačných kampaní a ohovárania o tom, ako Rakický Petrimex poškodzuje, dosiahli, že ostal mimo dosah na štátne rozhodovanie.
Tlak privatizantov a Mečiarových politikov potom do Petrimexu priviedol ľudí z Harvardských fondov. Roku 1995 musel Rakický z podniku odísť a s ním naoko vypadol zo hry vtedy ešte nenápadný manažér Andrej Babiš.
Rakický neskôr odišiel do Spojených štátov amerických. Bulvárne médiá v zahraničí a tiež domáce médiá v snahe očierniť Antona Rakického ako nemorálneho manažéra okrádajúceho štát, informovali o tom, že si na Floride vystaval rozsiahlu vilu ešte v čase, kedy riadil Petrimex.
Údajne za nelegálne provízie z obchodných machinácií. Také podozrenie sa ale nikdy nedostalo ani k súdu. Najbližšie k dôkazu má Rakického spis ŠtB v archíve. Od roku 1985 bol vtedajší šéf Petrimexu preverovaný z toho, že si za tajné provízie buduje zázemie v Spojených štátoch. Agenti si povšimli aj rozsiahleho majetku na Slovensku.
Recept na exit
Anton Rakický založil na Floride spoločnosť 4720 Riverview Boulevard Corporation. Firma kúpila dom za jeden milión dolárov. Tamojší list Bradenton Herlald poukázal na nezvyčajný fakt, že kupujúci zložil kúpnu cenu v hotovosti. Bradenton je známy tenisovou turistikou. Miestnu akadémiu Nicka Bollettieriho potom podľa médií navštevovala tiež dcéra Antona Rakického Zuzana.
Únik do Spojených štátov však neznamenal úplný zánik jeho domácich ambícií. Po páde tretej Mečiarovej vlády v roku 1998 sa pokúsil o návrat do výšin slovenského biznisu. Hovorilo sa o ňom ako o šéfovi plynárenského monopolu Slovenský plynárenský priemysel, jeho menovanie ale padlo. V obchodnom registri už zastupuje iba jedinú firmu C-ON. Jeho rodina ale riadi ďalšie, stále aktívne spoločnosti.
Aj keď môže príbeh Antona Rakického vyznievať ako od Babiša nezávislá kariéra, opak je pravdou. Rakický, ako bývalý Babišov šéf, zohral úlohu baranidla a viditeľnej osoby, ktorá na seba vzala riziko. Andrej Babiš bol celý čas minimálne vyrovnaným partnerom Rakického a neodstránila ho ani čistka na exšéfa Petrimexu.
Úloha Antona Rakického bola celkom zásadná aj pre vznik budúceho Agrofertu. Podľa knihy Dušana Válka „Počestný Andrej Babiš“, ktorej distribúcii zabránil súdny verdikt v spore s Babišom, mal Rakický opakovane podpisovať záruky za bankové úvery Babiša, Agrofertu aj firiem okolo neho. Andrej Babiš to popiera.
Isté ale je, že spoločne jednali opakovane. V rozhodujúcich krokoch, ktoré Petrimex posúvali do histórie a Agrofert do budúcnosti, vystupovali celé roky unisono.
Ukážka knihy Z Bureša Babišom. Českú tlačenú a slovenskú elektronickú verziu nájdete na stránkach autora a v dobrých eshopoch
Tomáš Lemešani, Biztweet
